Minulý rok som strávil na cestách 5 mesiacov. Už na Silvestra som sa sám seba pýtal, ako si to zariadim, aby rok 2019 nezaostával. Strávil som týždeň v úplnej tme. Síce to nie je v zahraničí, halucinoval som tam o Afrike, podmorskom svete a medziplanetárnych letoch (prečítaj si tu). To sa počíta?
Ďalší trip som zabešteloval s novou frajerkou Lenkou, ktorá mala ísť fotiť do Grécka. Žije tam aj taliansky kamoš Vito, ktorého som spoznal na Malorke. Vravel mi o opustených jaskyniach zariadených hipisákmi na pobreží ostrova Naxos. Hneď som si brúsil zuby. S novou frajerkou som však v cene zájazdu nafasoval aj malé 1-ročné dievčatko, a rozhodli sme sa ho zobrať s nami. Tento raz teda Jánošík nie je na úteku, ale na rodičovskej dovolenke. Mladé rodinky to poznajú a varovali nás. Takto to dopadlo.
V noci pred odchodom sa prvýkrát podujmem malú Ellu uspávať ja. Vraj jej stačí hladkať chrbátik a keď zaspí, pokúsiť sa odísť bez toho, aby praskla posteľ. Prasklo mi v kolene, zobudila sa, líham si späť. Takto asi 5 krát. Netušil som, v akých polohách vie dieťa zaspať a ani to, že sa dá na týždňovú dovolenku baliť 3,5 hodiny. O Lenkinom time-managmente si ešte povieme neskôr. Každopádne pobalila všetko vrátane obalu na obal od tabaku. Nikdy nevieš.
Ráno ma v Blablacare Ella ogrcia a potom mi chce dať pusu. Romantika ako v piatok v noci pred vinárňou v Skackavej ulici. Vôňa letných festivalov.
Pri čakaní na letisku sa šmykne na dlážke a spraví si monokel pod okom. Neplače, máme chrumky. Tým by som argumentoval aj sociálke.
Čítal som, že vraj je problém ubytovať sa s dieťaťom v Grécku. Bullshit. Zatiaľ som nezažil viac kid-friendly národ. Všetci sa s ňou hrajú, prihovárajú a berú ohľad.
Ďalší deň Lenka fotí. 17 talianskych fotografov si zaplatilo workshop pod vedením jej gréckeho kamoša a mamina pózuje v plavkách 8 hodín. Ja zatiaľ beriem malú na plecia a prvýkrát sa kúpe v mori. Malá aktivistka čistí pláž, ochutnáva všetky červíky a skaly. Potom ju opekám na slnku a zakempujeme v drevenej búdke pobrežnej stráže. Chill, kŕmenie vtáctva, ťažká pohoda.
V parku na promenáde cítim hovno. Je to tu. Prvýkrát prebaľujem. Sú aj krajšie veci na tomto svete.
Cestou nazad rapujem Koníček tátošík a Žijeme len raz. Na pasáž “Pome všetci čo sú tu!” verne odpovedá “Eo eo eo!”. Na moju obranu, doma spí pri Alice in Chains a Pearl Jam.
Gréčtina je taký starý jazyk, že si tí sčítanejší môžu čítať originálne texty spred 2000 rokov. Nový testament bez prekladu, paráda! Kamoš Demitrios však upozorňuje, že aj u nich postupuje trend používať čoraz viac anglických výrazov. Aj u nich to vraj prišlo z prostredia marketingových agentúr a biznis centier. Takže aj Gréci už budgetujú, meetingujú. Actually, ja tento trend neznášam, za posledné 2 roky to postúpilo aj do Banskej Bystrice a rozprávajú tak kamoši, ktorí sa mi predtým smiali. Z Bratislavy som tiež chodil vyhypeovaný.
Domáci vravia, že takýto daždivý týždeň za celý svoj život nezažili. Museli sme prísť my. Lenka je z toho nervózna, ja z nej, pohádame sa a trhnem sa sám do centra. Aj napriek dažďu a tomu, že je mimo sezónu, je Akropola preplnená turistami a vstupné 25 €. Vyškriabem sa teda na kopec oproti a užívam si krásne výhľady.
Aj grécka vláda je vraj skurvená mafia. Dávam sa do reči s gréckym dedkom, ktorý pred 4 rokmi dostal výpoveď. Kúpil si za posledné peniaze buzuki (= grécky strunový nástroj) a denne na ňom maká 8-10 hodín. Nemá vraj sluch ani rytmus, ale podľa nôt sa naučil hmmkať melódiu a potom si to nájsť na hmatníku. Doma s tým vraj lezie rodine na nervy, tak chodí hrať a spievať na ulicu. Vraj už stratil dosť času bez hudby.
Grécke ľudové skladby sa točia okolo troch tém: láska, smrť a migrácia. Zväčša sú texty adresované matkám. Napr. v jednej z nich syn prosí mamu, aby mu chlieb na cestu piekla na najslabšom plameni a on mohol byť dlhšie doma.
Počasie je stále na nič, údajne sa Grécko globálnym otepľovaním časom stane subtropickou oblasťou. Ďalšie Lenkine fotenie sa teda presúva o deň, klient nás však zavolá na obed. Grécke stolovanie vyzerá tak, že sa objedná 6 predjedál, z toho sa všetci prejeme a potom nám na plné bruchá donesú hlavné jedlo.
Gréci jedia polievky len doma. V reštauráciách sa stravujú vraj úplne inak, je to pre nich udalosť. Asi ako naši vysokoškoláci, keď na intráku tlačia tresku s rožkom a potom von Regal burger za 9 €.
Milujem tzatziky, kozí jogurt, cesnak a čerstvé uhorky. Preložíme to mussakou (= grécka verzia lazaní) a nakladaným syrom saganaki. Keď už je počasie furt na riť, nosíme si domov aspoň krabice gréckych dezertov a po večeroch tlačíme do hláv. S Lenkou sa udobrujeme tak, že by som sa kľudne ešte pohádal.
Lenka je taký kamoš. Na obed s klientom si oblečie teplákovú mikinu, v ktorej už tri dni spáva, a niekde na ulici si kúpi tieto šľapky. Volám ich pepany, zlatý štítok povinne ostáva.
Grécke deti si vraj nemýlia ich mytológiu s kresťanským náboženstvom. Ja som mal za mlada problém rozlišovať medzi Ježiškom, Santa Clausom a Mikulášom, im vraj bolo odjakživa vysvetľované, že v Herculesa, Minotaura a pod. verili ich predkovia, a že pravda je samozrejme v kresťanstve. Demitrios sa smeje. Kde inde?
Demitrios kedysi žil v Mníchove a nedokázal sa zamestnať. Vraj kdekoľvek povedal, že je Grék, zosmiešňovali ho a prestali sa s ním rozprávať. Kvôli kríze boli nemecké médiá plné zlosti na Grécko, a naopak na titulkách gréckych novín bola zasa Merkelová s hitlerovskými fúzmi. Radšej sa preto vrátil.
Aténske mamičky rodia o trikrát častejšie cisárskym rezom lebo to vyhovuje vybookovaným doktorom. Nečaká sa na odtečenie plodovej vody, proste máš termín u doktora, kedy porodíš.
Gayovia si tu chemicky bielia čoko-vence ako kedysi Michael Jackson celé telo. Doktori na tom slušne zarábajú.
V nedeľu nás klient berie na ďalšie fotenie. Tentoraz sa fotí letná kolekcia minimal bikini. Pozerám sa na tú svoju pri práci a čudujem sa, čím som si ju zaslúžil. V peňaženke nič, asi mám dobré srdiečko.
Po fotení na juhu nám spravia výlet až k Temple of Poseidon, odkiaľ je vidno 60 km na more. Akonáhle videli starodávni Gréci námornú flotilu, na koni odtiaľ pálili do Atén varovať armádu. Tá mala tým pádom veľa času na prípravu obrany mesta. Preto majú Gréci na všetko veľa času dodnes?
Na pobreží nachádzam jaskyňu, ktorá je hlboká viac ako 20 metrov. Ďalej som sa ísť neodvážil, zodpovednosť za dieťa vraj aj jazdcom Formula 1 skracuje čas priemerne až o sekundu!
Posledný deň Lenka dohodla naked couple photoshooting. Každé promo fotenie s kapelou bol pre mňa ťažký pôrod, neznášam to, nie som sexy a tvárim sa ako dement. Som zvedavý, ako urobí fotograf z môjho na-murára-opáleného tela vhodný objekt.
Nakoniec to nebolí. Vyškriabeme sa do skál, odkiaľ je výhľad na celé Atény, nájdeme záber, vyzlečieme dohola a chvíľu sa bozkávame. Na toto by som si vedel zvyknúť, ale na studený horský vietor nie. Možno na tých fotkách budeme mať obaja vagínu.
Demitrios je ťažký profík, všetko nafotí za 5 minút, vykrikuje pritom Bravooo Bravooo!!! a tiež si dá dole bundu a sveter. Vraj je morálne, aby sa fotograf v takýchto podmienkach tiež vystavil zlému počasiu, aby sa vcítil do modelky a nechcel od nej nemožné.
Ráno pred odletom Lenka vypne tri budíky a ja pred odchodom idem srať. Na letisko prídeme 6 minút po ukončení check-in a nedá sa s tým nič robiť. Ani plačúca Ella nepresvedčí Ryanair, aby nás pustili na poslednú chvíľu do lietadla. Lenka sa chveje, určite bude kričať alebo plakať. Posadím ju s mobilom na lavičku nech hľadá ďalší let. Ja zatiaľ kočíkujem a druhou rukou nájdem poobedný let do Viedne. Čaká nás 5 hodín na letisku a 230 € vyhodených do vzduchu. Prisadnem si k nej a vytýčim cieľ: Hlavne sa nepohádajme.
Chvíľu odbíjam Lenkine úvahy o tom, čo všetko sme si mohli za tie peniaze kúpiť, potom ich vytiahnem von na prechádzku popri letisku. Na parkovisku pod reprákom si zatancujeme ploužák na tureckú ľudovku, vystískame sa, dáme Burger King a zdriemnem si na bedni so záhradným náradím. Idylka.
V lietadle sa Lenka nevie dočkať, ako si presadne do voľného radu za nami k oknu. Miluje to. Som svedkom toho, ako sa s Ellou postaví, dá ešte v uličke prednosť jednému dôchodcovi, a ten si tam potom ľahne. Lenka si sadá nazad, nasadí si slnečné okuliare a po chvíli jej spod nich padajú slzy. Šepkám jej do ucha: “Ak by si potrebovala antistresové loptičky, môžeš mi stláčať vajcia”. Strčím jej do úst čokoládu a hladkám ju po hlave. Zbožňujem na nej, že jej toto stačí. Na dnes toho bolo fakt dosť.
Suma sumarum: Z Grécka som nevidel nič. Honorár za fotenie padol na letenky. Trafili sme najdaždivejší týždeň v roku. Hádali sme sa. Pribrali sme. Ideme spolu bývať. O rok skôr než by som si predstavoval, ale navrhol som to ja. Rád čúram proti tornádu. Väčší strach, ako pri výstupe na Himaláje, som mal z toho, že sa Ella v noci zobudí. Tak uvidíme.
Pridaj komentár