27. 2. – 1. 3. 2020 budhistický kláštor Wat Pa Tam Wua
Nie je budhizmus ako budhizmus. Indický kláštor Tushita bol pre mňa dosiaľ neprekonanou skúsenosťou a môžem zodpovedne prehlásiť, že mi zmenil život. Predtým, než začnem makať v boxerskom kempe som si chcel dopriať mentálny detox a trochu si upratať pred vlastným prahom. Theravádska tradícia je však od Dalajlámovej Mahayanskej trochu iná.
Karmický zákon podľa thajských budhistov funguje viac ako náš trestný. Ak si spáchal niečo zlé, budeš pykať a je jedno či si to oľutoval, mal pôvodne dobrý úmysel, a či si to poškodenému akokoľvek vykompenzoval. Po diskusii s mníchom preto americký vojak, ktorý zjavne zabíjal, teraz odchádza z lekcie zúfalo zdrvený.
Mladú nemeckú feministku zasa vytočí tvrdenie, že bytosť so zlou karmou sa v budúcich životoch niekoľkokrát narodí ako zviera v otrasných podmienkach, potom ako žena a až potom ako muž. Toto si dovolí povedať naozaj len mních, ktorý si už nikdy nepotrebuje vrznúť.
V porovnaní s indickým kláštorom je tento pobyt, okrem vstávania o 05:00 ráno a posledného jedla na obed, o dosť jemnejší. Môžeš sa rozprávať s ostatnými ľuďmi a dokonca používať mobil. Ja si všetko zamykám do skrinky a na tričko pripnem ceduľku, že sa s nikým nechcem baviť. Je to ako neviditeľný plášť Harryho Pottera proti zbytočným debatám “Where are you from? How long are you staying?”. Naopak to ale nefunguje, v súkromí si spievam Rolling Stones a v prípade núdze sa slobodne spýtam, kde je hajzel. Takúto vignetku by som chcel mať aj doma.
Môj chrápajúci čínsky nepriateľ z Chaing Mai je tu! Našťastie spolu nie sme na izbe, ale potom ako som na neho naposledy celú noc vrieskal a nespal ani len dve hodiny, sa na seba teraz ani nepozrieme. Je zaujímavé, že aj keď o ňom neviem nič iné, len že odporne chrápe, neznášam ho a vytáča ma aj spôsob, akým chodí.
Pred nástupom som sa s rodinou a kamošmi lúčil žartom, že sem idem kvôli večne nervóznej a prchkej frajerke. Už teraz viem, že ma to bude celý pobyt mrzieť. Zaumienil som si však držať sa svojich pravidiel z indického kláštora – žiadny mobil, fajčenie, sex. aktivita a ani rozprávanie. Keď už tu hnijem, tak nech všetko vyhnije.
Po poobedných meditáciách každý pomáhame. Pri hrabaní lístia sa detsky úprimne teším, že instantne vidím výsledok svojej práce, teda čistý dvor. To nemám asi pri žiadnej činnosti, ktorou sa živím. Preto sú upratovačky také vysmiate a kominári nosia šťastie?
Najlepším liekom na depresiu je podľa mníchov altruizmus a pomoc blížnym. Mali by sme pomáhať tam, kde sami trpíme. Teda preto Dorota Nvotová pomáha sirotincom? V interview z Pohody 2019 sa mi priznala, že mala dvoch otcov, ale pocitovo ani jedného.
V knižnici čítam príbeh o 50-tnikovi Upakovi, ktorý si našiel mladú ženu. Ustavične ho kritizovala, ponižovala a nech urobil čokoľvek, bola za to nevďačná. Išiel za Budhom a ten ho naučil trpezlivosti. Naučil ho oddeľovať ego a emócie od mysle, nebrať nič osobne a zachovať si nadhľad. Chlapi s podobnou skúsenosťou sa asi budú pýtať, čo ale s tou ženou, ktorá mu predsa stále bude píliť uši? Podľa Budhu je to jej sračka. Ak si chce robiť ďalej zlú karmu, raz sa jej to vráti. Sám sledujem, ako toxickí ľudia v mojom okolí strácajú rešpekt, pozorujem to aj u seba. To je vlastne dôsledok karmy, aj keď na ňu neveríš.
Všetky ženy v kurze musia sedávať úplne vzadu a pri naberaní jedla pre mníchov čakajú len na záverečné požehnanie. Ženská vôňa, feromóny a dotyk robia nejednému z mníchov chuť na sex. Týmto myšlienkam sa bránia tak, že si pri meditácii predstavujú, ako danú ženu sťahujú z kože. Bez kože ani Táňa Pauhofová nevyzerá bohvieako že? Pokračujú vizualizáciou ženiných vnútorností a čriev plných plynov a hovien. Takto zomiera erekcia.
Riaditeľ kláštora spomína, ako trénoval presun pozornosti od jednotlivých zmyslov. Na týždeň ho posadili pred čerstvú mŕtvolu človeka a kým začala smrdieť hnilobou, musel už vedieť presmerovať pozornosť inam, ako na nos a čuch. Musela to byť silná lekcia neustálej zmeny, o ktorej Budha stále hovoril. Pozri sa na svoj displej. Aj keď to nevidíš, v skutočnosti bliká. Aj v jeho kryte sa neustále presúvajú častice atómov a už teraz je iný ako pred malou sekundou. Takto sa mení vraj všetko a ak sa stále zameriavaš na niečo tak nestabilné, ako je napríklad fyzická krása, vzťahy, alebo ktorékoľvek obdobie tvojho života, ktoré bolo a už nebude, utopíš sa v tom. Určite o tom niekde rapuje aj Majk Spirit.
Majk Spirit totiž minule odpovedal na otázky fanúšikov, a tínedžerovi v depresii odporučil počúvať jeho albumy, lebo v nich nájde recept na šťastie. Americkí vedci vyskúmali, že 9 z 10 pubertiakov má depresiu z počúvania jeho albumov. Desiaty je on.
Jeden z mníchov vraj v džungli presvedčil tygra, že ak ho nezje, bude ho učiť akonáhle sa reinkarnuje do človeka. Lámanou angličtinou imituje samého seba: “Tiger please please no barbecue me!”.
Keď ti ide zomrieť pes na starobu, obyčajne si rýchlo kúpiš nového, aby od starého ešte stihol odkukať kam sa serie, ako sa stráži a podobne. Medzi nami to funguje rovnako. Každý deň prichádzajú noví ľudia a odchádzajú starí. Prvý deň som po obede chcel umyť svoj riad, ale boli tam nastúpení ľudia, ktorí umývali všetko. Položil som tanier na kopu s tým, že sú asi niekým poverení. Títo ľudia sa odrazu minuli a jedného dňa, keď zjem obed medzi prvými, začnem umývať riad. Postupne pri mne narastá kopa špinavého riadu od nováčikov, ktorí si asi myslia to isté. Karma je zdarma!
Pri jednej z meditácií nás učia skenovať vlastné telo. Sústredíš sa na vlasy, na nos, na pravý lakeť, na ľavé koleno, kríže atď. Odrazu cítim, ako mi po tvári behá mravec, tak sa sústredím len na ten malý bod. Keď sa mi začne dobíjať do nosnej dierky, radšej ho rýchlo chytím do prstov. Je to pavúk. Keby toto vedela moja frajerka, už so mnou nikdy neprehovorí.
Akí sú tu ľudia? Čínskeho nepriateľa a amerického vojaka som už spomínal. Po príchode sa mi prihovoril aj Kanaďan, ktorý doma pestuje marihuanové pole a v kempe organizuje hríbové párty. So Slovákmi má vraj veľa dobrých skúseností, o čom vôbec nepochybujem! Ďalší expert stojí predo mnou na obede, naloží si plný tanier a vezme si ešte aj dve palacinky. S hanbou si beriem dve aj ja, ale aj preto, že zvyšné je na mňa moc pikantné a tanier mám poloprázdny. Chalanko si sadne za stôl, ochutná palacinku a keď zistí, že je dobrá, vráti sa po ďalšie dve a schová si ich pod stôl. Niektorým teda nezostane ani jedna, rovnako ako mne včera neostalo mango. Takže takíto sme tu ľudia.
Theravádska tradícia budhizmu obsahuje oveľa viac zbytočného folklóru. Na úkor diskusie, štúdia a praktizovania ďalších spôsobov meditácie, sa tu spieva bez nôt, rytmu a hudobného sluchu. Nedá sa to počúvať ani sa pridať! Texty, ktorým nerozumiem, a anglické preklady, ktoré sú nespevavé. Chýba tomu Vašo Patejdl! Mnísi nemajú žiadnu techniku spevu, je to hotový teror! Snažím sa pritom zakaždým trénovať myseľ a sústrediť sa na dych, namiesto tejto hrôzy.
Tretí deň mi to už fakt lezie na nervy. Keďže každý deň prichádzajú noví ľudia, mnísi hovoria dookola to isté, spievame to isté, meditujeme dookola rovnako bez snahy ponúknuť aj iné techniky, ktoré by niekomu možno sedeli viac. Každý deň úplne to isté, dokonca vtipy mníchov sa opakujú. Mňa by na ich mieste porazilo, nikam sa to neposúva a nevyvíja. Knihy tu majú staré a to málo tých lepších je vždy rozobraté. Miesto nádherné, ale čistiť hlavu si môžem aj inde. Skracujem pobyt, pozajtra ťahám do prdele!
Okrem meditácie v sede, chodíme dva krát denne meditovať aj v chôdzi. Všetci povinne v bielych erárnych handrách rad za radom slimačím tempom kráčame džungľou ako ku klux klan. Akurát my si čistíme hlavu, nie rasu. Keby som toto videl niekde v bystrickom parku, volám políciu.
Celkom úspešne kráčam asi 10 minút bez akéhokoľvek rozptýlenia. Na konci okruhu si však všimnem rebrík do jaskyne v kopci, brutal, zajtra idem poza školu!
Ďalší deň po raňajkách utekám nenápadne do jaskyne a sám tam strávim asi 4 hodiny. Vyriešim nesmrteľnosť chrústa a naimpregnujem si jazvy na duši. Akustika jaskyne pohlcuje zvuk, takže keď sedím čelom k džungli, počujem spredu spev vtákov, šuchot lístia, a zozadu totálne vákuum. Paráda!
Večer sa nadšene a hrdo pýtam mnícha, či je dobré, že ma po meditácii trochu bolí hlava a cítim na čele tlak. Povie mi, že asi za zavretými očami škúlim.
Naučil som sa tu však niečo užitočné. Keď ma bolí chrbát, tŕpnu mi nohy, alebo svrbí kusanec od komára, sústredím sa na tú bolesť a ona zmizne. Keď sa naozaj uprene snažíš nájsť ten konkrétny bod, kde pramení tvoja bolesť, zistíš, že nič také nie je a naozaj je to len skrat v mozgu. Toto vraj učí aj Wim Hof, týpek čo v -6 °C kráča v slipoch po Himalájach. Mozog dokáže divy, aj zabrániť ochladnutiu tela. Ruky má pritom vraj teplejšie ako ľudia s rukavicami.
Posledné ráno si užijem jeden z najkrajších východov slnka v mojom živote a hneď za bránami napíšem priateľke, vybavím pracovné maily a zapálim si cigu. Nie všetky kláštory nám zmenia život.
Mini-van do mestečka Pai sa prepočítal a nezmestíme sa doň všetci. Najvyšší chlap zhodnotí, že “niekto” mal zavolať dva mini-vany a rýchlo si sadne dnu bez ohľadu na ženy s ťažkými ruksakmi. Nie všetky kláštory nám zmenia život.
Pridaj komentár