38. Jánošík na úteku: Chýba mi neha, tak hľadám bitku… v Thajsku

Cestovateľský blog Filipa Jánošíka z Thajska 2020


7. 1. 2020 Banská Bystrica

“Cestovanie je útek. Nikto spokojný nemá potrebu opúšťať rodnú hrudu. Neviem kde je toto zaradené v rámci Maslowovej pyramídy potrieb, ale asi to bude niekde nad plným bruchom a prázdnymi vajcami. To je vraj ultimátny recept na mužské šťastie, ale asi som dosť zženštilý na to, aby som chcel viac a netušil úplne, že čo…” Týmto odstavcom začína kniha “Jánošík na úteku” a týmto odstavcom by mohla začať aj ďalšia. Po 2 rokoch sa zmenilo všetko, ale asi rád žijem v nostalgii.

V poslednej kapitole “Jánošíka lapili” vyznávam lásku priateľke, s ktorou si posledný rok brúsime hrany. Prvý polrok bol krásny, potom nastala únava materiálu. Na začiatku som si hrdinsky sľuboval, že budem plne akceptovať fakt, že u slobodnej mamičky vždy budem na druhom mieste, ale skús si to pripomínať zakaždým, keď prídeš domov z roboty a všetka neha a záujem je už vypredaný vystískanému dieťatku. Zostane ti len suché “Čau” vo dverách a kedysi zamilovaný pohľad, teraz upretý do mobilu. Trpia na to všetky páry s malými deťmi, ale opakujem, skús si to pripomínať každý deň… Malá Ella všetko vie, preto mi pri odchode z domu dobehne dať pusu aspoň ona sama. Ňuňu. 

Po celej nepálsko-indicko-španielsko-SNP-čkarskej peripetii som sa rozhodol nezamestnať na full-time ani Bohovi! Počas roka som sprevádzal Britov v Tatrách, nosil bedne Rusín Čendeš Orchestra, robil web consultingovej firme, navrhoval direct-maily pre BUBO, púšťal pomádu na diskotéke, hral IMT Smile opilcom na hotely a keď nebolo do čoho pichnúť, pichol som sa v otcovej kancelárii na vankúš a upokojoval meditáciou. Napísal som knihu, predal celý náklad 200 ks, odohral 24 koncertov s tromi kapelami a premietal o cestách 27 krát po celom Slovensku. Robiť všetko znamená aj v ničom sa profesionálne neprofilovať. Honorár je super vec, ale chodí nepravidelne, vždy pokryje najnutnejšie odvody a neodložíš ani €. Mať veľa klientov je cool, ale kým je “šicko porobené” a uzavriete to faktúrou, už si mal mať dopredu dohodnutých ďalších. Skrátka, živnostníci = živorníci a nie je všetko zlato, čo sa blyští. Veď aj 16,7 % Slovákov chce istoty a 13 % chce aspoň ranu istoty. Tí, ktorí sa nebojíme imigrácie, sa zároveň začíname báť emigrácie. Horúci tip: V Indii je lacno, v Nepále sú hory a v Španielsku baby. Ale Slovákom sa darí aj v Čechách!

Zatiaľ utekám len pred sebou. Už viem, že cestovanie zo mňa robí lepšieho a pokojnejšieho človeka, vonku ma prechádza apatia aj chamtivosť a ako mama vzletne napísala, “zlepšujem si vzťah s celým svetom”.

Na ulici ma už 2 roky zdravia otázkou “Kam ideš najbližšie?”. Keď sa po stý krát donútim k slušnej, ale tej istej odpovedi, zrazu mi vyhadzovač v Košiciach hovorí “Thajsko je super, napíš môjmu kamošovi, on boxoval v troch kempoch a poradí ti!”. Vrúcny východniar ma posunul od predstavy o ďalšom výlete k jeho plánovaniu.

Keď sa lúčim s malým bratom Dávidom, hráme sa s legom na svietiacom glóbuse, ktorý má na nočnom stolíku. Nadšene sa ho pýtam: “Dávidko, chceš vidieť kam teraz idem?”. Malý brat nezaujato odpovedá: “Nie…” a LEGO panáčika, s ktorým stojím na glóbuse, mi odpinkne z ruky veľkým bágrom. Bodaj by aj ostatní boli ako Dávid.

Čaká ma 5 týždňov thajského street-foodu, krásnych dievčat s károm, strieľania ping-pongových loptičiek z vagíny, pobytu v kláštore s budhistickými mníchmi, kohútích zápasov a tvrdých nakladačiek od domácich boxerov v muay thai kempe. To je sen!


(klikni sem) NAJBLIŽŠIE PREMIETANIA: Trnava, Banská Bystrica a ďalších 12 miest

Facebook komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *