Do Rumunska som nikdy neplánoval ísť, ale kamoši majú cestovku a potrebujú vyšliapať chodník pre turistické zájazdy. Idú dodávkou a majú voľné miesto. Zasa som k tomu prišiel ako slepé kura k zrnu, akurát miesto zrna bude každý večer Jack Daniel’s.
O Rumunsku sa hovorí ako o smutnej krajine plnej humoru. Tiež je to vraj 6. krajina na svete v počte PC technikov. Asi preto smutná. Keď sa spolucestujúci Rado snažil dostať zadarmo do jedného kostola, akože si len zabudol peňaženku v aute, vrátnik ho s nezaujatým výrazom uzemnil „Stále lepšie, ako keby ste teraz chceli ísť na toaletu.“ To preto plná humoru.
V Rumunsku ženy fotia pred pôrodom, aby ich ľahšie vypátrali keď po vrhu utečú z nemocnice. Do 1989 bola totiž zakázaná antikoncepcia a interrupcia bola dokonca trestná. Kvôli tomu v bukureštský kanáloch žije okolo 1 000 detí ulice, ktoré na semaforoch umývajú okná za dobrovoľný príspevok.
My sme v ’89tom komunistom legalizovali majetky a nešiel sedieť nikto, Rumuni si svojho diktátora rozstrieľali aj s jeho ženou deň po Vianociach. Video z popravy odvysielali o dva dni neskôr v telke. Chuj sa volal Nicolae Ceausesco, ak to nevieš vysloviť, tak ČauČesko!
Do mestečka Deva prichádzame po zotmení, medzi panelákmi parkujeme dodávku a vzápätí na nás spoza rohu vyletí koč ťahaný somárikom (dokonca má ŠPZtku!), ktorý zbiera smeti. 100 % bio raw a WOOOOW!
Prvý večer sa ubytujeme cez AirBnb úplnou náhodou u rumunského Slováka. Nico vie pekne po slovensky, zubár, vypije len 3 shoty slivky lebo šoféruje. My vypijeme po 2 fľaše vína na hlavu a zajedáme bryndzou zabalenou v ovčej kožke zašitej špagátom. Do hypermarketových pultov to esteticky veľmi nezapadalo, ale chutilo to mega!
V 2014 vznikol v Rumunsku protikorupčný úrad, ktorý obvinil stovky vrcholových politikov z korupcie. Politici si teda uzákonili korupčnú výnimku, aby dostali amnestie. V 2017 bol návrh stiahnutý v dôsledku protestov, ale čo s celou odsúdenou vládou bude doteraz nevedno.
Židov bolo v Rumunsku pred vojnou 800 000. Teraz ich je ledva 20 000. Podľa Stalina je toto len štatistika, lajky pošli dieťatku s rakovinou na Facebooku.
Rumun sa rozrozprával, že Európska únia tu veľmi neboduje. Vraj Európa nechápe, že nič nepredá ľuďom, ktorí nič nechcú. Juh Rumunska totiž neberie na peniaze, ide im vraj o česť.
Tunajšiu dopravu by som nazval euro-ázijská. Cesty v poho, ale jazdí sa bez smeroviek, bez trúby, s odvahou.
Na cik-pauze zastavujeme vo vilovej štvrti, fajčiaci Rumun so svojim koníkom nás varuje, že sme práve ošťali plot nebohému Budovi Spencerovi. Po krátkej debatke sa s nami cigoš lúči miernym ťuknutím päste, reku „Čo ak si si predtým honil?“.
Posledného upíra tu zabili pred 5 rokmi! Vykopali kohosi mŕtvolu, jebli jej do hrude drevený kôl a zakopali nazad. Ak sa ti to zdá zaostalé, tak my sme si v tom istom roku zvolili Kotlebu za župana.
Tip na najbližší pohovor:
– Povedzte niečo, čo nevieme.
– V Čiernom mori sú delfíny! … Fakt! Odpadol som.
Objavujem krásny obchodík s mladou krajčírkou, ktorá ručne šije tradičné folklórne odevy. Dotiahnem chlapov a všetci nakupujú šaty svojim ženám. Jeden dodá: „Piči, ale ju zbijem ak jej nebudú dobré!“
Cesta je cieľ! Rado vymyslel, že pôjdeme k pôvodnému hradu Draculu obchádzkou cez Transfagaraš – to je 2. najvyššie položená cesta široko-ďaleko a na samom vrchole je tunel vydlabaný do štítov hôr.
Originál sa vozíš autom vo výške 2042 m nad morom! To je ako u nás Chata pod Rysmi. Pre porovnanie: Vo Vysokých Tatrách sa už na Popradské pleso (len 1494 m nad morom) dostaneš len jeepom a s povolením ochranárov. Po stranách fotky sa preklikaj šípkami k videu, veľká vec toto!
Vlad Tepeš zdobil v 15. storočí rumunské cesty mŕtvolami napichnutými na koly. Nafasoval prezývku Vlad Napichovač a my ho poznáme ako Draculu. Celkom mu to pálilo, Turkom utiekol tak, že koňovi prehodil podkovy naopak, aby nechával stopy na opačný smer.
Aj 600 rokov neskôr vie ľudí stále odradiť. Na jeho hrad musíme vyšliapať 1 500 schodov a z celej partie ideme len traja. Okrem nás tam nikto nie je, len výhľad podobný našemu z Malej Fatry a malé krvavé prekvapenie…
Za Drakulov hrad je považovaný aj Bran, ale to je skôr turistický preplnený shit bez obsahu. S malými prdiacimi detičkami sa krok-sun-krok prebojuješ chodbami s vysiacimi netopierikmi a jedálňami s červeným lekvárom na tanieroch, akože krv. Fuck this shit.
Rumunsko spolu s Francúzskom sú údajne jediné dve krajiny, ktoré majú všetkých 50 druhov turistických atrakcií – hrady, zámky, mestá, jaskyne, hory, rieky, jazerá, more, … Fakt sa sem oplatí ísť lebo o tom zjavne ešte nikto nevie. Je tu lacno, turisti prevažne domáci, sem-tam nejakí gothici z Británie v latexe. Vyzerajú byť smutní. To asi z toho, že ich už týždeň nikto nepohrýzol do krku a tak veľmi chceli zahodiť púdre a byť prirodzene bieli.
Kamošovi som kúpil domáci kompót s domácou pálenkou od tety pri ceste. Pýtal sa ma, či z toho neoslepne. Ukázal som mu jej fotku.
Medzi poznámkami som si našiel zo včerajšej noci toto. Nepamätám si čo to znamená, ale určite z toho spravím pesničku, s ktorou sa stotožní každý: Ak si kár, buď taxikár!
Ak máš rád párty, navštív Brašov – je to menší rumunský Hollywood, so štýlovými krčmami a koncertami. Keď sa pije, často prenechávam riadenie môjmu Auto-pilotovi a ten sa o mňa postará. Nefunguje mu operačná pamäť, ale vždy ma nakŕmi, zabaví spoločnosť, bezbolestne vygrcia a nevyťahuje zbytočne kreditku.
Radov Auto-pilot zasa nájde v podniku mikrofón s káblom, donúti DJa hrať Hendrixa, aby si zaspieval behajúc po celej krčme, a na záver nás dostane cez dve zamknuté dvere domov ako MacGyver. Zamykací systém vchodových dvier oklame vytrhnutím celého panelu zo steny. Bravó! Píše nám to domáci po odchode. Rado nie je ako svoj auto-pilot, celú škodu neskôr zaplatí.
Rumuni všade majú plynové rúry, ale ani za Boha ich zabudovať pod zem.
Už viem, kde sa narodil Superman a prebýval tam aj Batman. Do soľnej bane Salina Turda vstupujeme 800-metrovým tunelom, hučíme do šachty s indie-popovou ozvenou a následne nás vezme výťah a ohromí pohľad na ruské koleso, biliard, ping-pong, bowling a všetko možné natlačené v starej bani. Masaker, pozeraj! Vstup stál 4 €.
V Sighisoare sa narodil Dracula a tento rumunský bejbe bejbe Chris Cornell.
Kluž je neoficiálne hlavné mesto severného Rumunska. Sú tu univerzity, nočný život a kresťanský festival, na ktorý vpálime po jeho skončení opití. Rado najprv vychváli zvukárov, potom (asi) kapelu a na záver ho ťahám od hlúčiku mladých, ktorým chcel vyhovoriť ich vieru v Boha. Ancikrist jeden.
Na večeri vo fancy reštaurácii ho tak nadchla polievka, že si necháva zavolať šéfkuchárku. Končíme pri jej okienku, ulieva nám svojej domácej slivky. Rado ju presviedča, aby im prišla navariť na Silvestra. Oficiálne sme typickí kktskí turisti.
Cez krkaháje prichádzame pred najvyšší drevený kostol a zároveň nikým nestráženú pamiatku UNESCO. Chlapi, ktorí ho zjavne rekonštruujú si niekam odskočili. Lezieme hore do veže po rebríkoch zasratí až za ušami, nádhera! Kus odpadnutej škridle si beriem domov na pamiatku.
Na pumpe vedľa nás tankuje Rumun v parádnom koženom klobúku. Radov otec miluje klobúky a chce ho kúpiť. Rumun zaň chce 200 €. Kašleme na to a pri odchode z pumpy nás posledný krát dobehne a predá ho za 30 €. Ako keď ja bookujem svoje kapely haha.
Btw tu máš nový videoklip jednej z nich, je to zostrih z celého 27-dňového pešieho prechodu Slovenskom. Všetko nájdeš na facebookovej stránke Filip Jánošík & hotoví umelci alebo mi napíš mail na lehotsky.f@gmail.com a budem sa ti hlásiť z ciest ako maminke.
Pridaj komentár